Áno, v kameni je začarovaný vesmír a v sochárovi je očarovanie ním…
Jeho duša si pamätá všetky prežité harmónie, všetky strety so svetom od stvorenia ako s jeho lásko – matkou.
Sochár zamilovaný do kameňa. Sochár zamilovaný do ladnosti, sochár zamilovaný do
dotykov medzi mramorom a bronzom, medzi kameňom a drevom. Medzi mužom a ženou. Presne
a jasne definuje dotyky dvoch. Duálnosť jednoty. To všetko je snenie jeho sochy. Keď jeho
socha sníva svoj pratvar, zamilovane ju hladí a dáva jej svoje spolusnenie.
A výpoveď príde so spolusnením jeho duše a dlaní ako šperk…
